Tuesday, January 12, 2010

दुरावा

येते का रे तुला आठवण माझी.... होतोस का रे माझ्यासारखाच तू ही व्याकुळ......!!

देतोस का उजाळा
त्या धुंद आठवांना
होतोस काय हळवा
स्पर्शून आठवांना

त्या एकल्या दुपारी
तो प्रश्न कापरासा
होकार लाजरासा
इन्कार ही जरासा

झाल्या कशा अचानक
सांजा अजून कातर
जगणे अवघडलेले
विरहातले निरंतर

आहे तसा शहाणा
अपुला जरी दुरावा
आतून पेट घेतो
पण हाच रे दुरावा

तैसाच चंद्र अर्धा
दोघांत वाटलेला
त्या पौर्णिमेत अजुनी
तू मुक्त सांडलेला

जयश्री अंबासकर

3 comments:

mau said...

फ़ारच सुरेख !!

medha said...

sundar shada..manatlya saglya taral,najuk ,komal bhavna khup halvya shabat mandlya ahes...
dev apan konich pahila nahi pan tyacha astitva janvat rahata..kalakarachya kaletun..tyacha shabdatun..

Kamini Phadnis Kembhavi said...

jayu hee kavita kashee nahi wachalee mee????????
khup khup aavadalee

aaNiblogachaa badalahi khuuuuuup aavadalaa